Odhaľovanie netesností a poškodení hydroizolácie plochých striech pomocou impedančnej defektoskopie

Úvod

Pri probléme so zatekajúcou strechou si každý praje čo najjednoduchšie a najbezpečnejšie riešenie, ktoré v konečnom dôsledku odstráni problém zatekania, ušetrí čas a finančné prostriedky. Dôvodov zatekania do strešného plášťa môžu byť niekoľko. Na neobnovených plochých strechách s pôvodnou krytinou na báze oxidovaných asfaltovaných pásov je častou príčinou úplná strata hydroizolačnej funkcie z dôvodu degradácie materiálu hydroizolačnej vrstvy. Tá aj po mnohopočetných opravách stále zateká a zatekajúca voda sa nachádza aj medzi jednotlivými vrstvami asfaltovaných pásov. Na obnovovaných strešných plášťoch plochých striech, kde vykonané stavebne práce mali odstrániť zatekanie je častých dôvodom nekvalitné vyhotovenie hydroizolácie a jej nesprávne napojenie na prestupujúce časti. Výnimkou nie je ani aplikácia nových vrstiev na úplne premočené súvrstvie s novými vrstvami a zabudovanie ďalšej vlhkosti použitím vlhkého procesu pri prespádovanie strechy. Ďalším problémom je poškodenie hydroizolačnej vrstvy pri pohybe pracujúcich osôb po fáze odovzdania diela – strechy. Vyhľadávanie a identifikácia takto vzniknutých prierazov a porušení býva často neskutočne náročná.

Či už sa jedná o pôvodnú neobnovenú alebo obnovenú plochú strechu jedno majú tieto strechy spoločné. Je to problém nájdenia miesta zatekania, ktoré ostáva nejasné. Ani niekoľkými vizuálnymi prehliadkami často nie je možné odhaliť príčinu a miesto zatekania. Prípadnou mechanickou kontrolou zvarov môžu byť úspešné odhalené netesnosti v spojoch. Najrozumnejšie je tento prieskum začať u konštrukčných detailov, napojení na zvislé konštrukcie, prestupov a strešných vpustí.

Ideálnym krokom pred samotným vyhľadávaním netesností povlakovej hydroizolácie je odhalenie všetkých vlhkých miest pod krytinou. To je možné jedine vytvorením vlhkostnej mapy s označením najvlhkejších častí plochej strechy (obr.1).

Obr. 1 Vlhkostná mapa testovanej plochej strechy

Vlhkostnú mapu je možné vytvoriť pomocou nedeštruktívnej inšpekčnej metódy, ktorú nazývame impedančná defektoskopia.

Princípom metódy je skenovanie súvrstvia strešného plášťa impedančným prístrojom a získavanie hodnôt impedancie vo vrstvách pod hlavnou povlakovou hydroizoláciou. Spracovaním nameraných hodnôt impedancie je možné stanoviť relatívny priebeh vlhkosti v celej ploche predmetnej plochej strechy. Odobraním vzoriek zo strešného plášťa je možne pomocou gravimetrického stanovenia vlhkosti stanoviť presné vlhkostné pomery vo vrstvách strešného plášťa pod povlakovou krytinou a odporučiť lokálnu výmenu vlhkosťou poškodenej tepelnej izolácie.

Vypracovanie vlhkostnej mapy vyžaduje používanie impedančného prístroja, ktorý pracuje na princípe impedančných vlhkomerov (obr. 2). Vysielané striedavé elektrické pole preniká do hĺbky cca 60-100 mm v prípade tepelnej izolácie a v prípade materiálov na báze betónu do hĺbky cca 20 mm.

Obr. 2 Impedančný testovací prístroj

Obr. 3 Schéma fungovania impedančného testovacieho prístroja

Táto metóda patrí do skupiny nedeštruktívnych metód, pri ktorých nie je potrebné porušovať celistvosť strešného plášťa a taktiež nevyžaduje pohyb meracej techniky - senzora priamo nad miestom poruchy vodotesnej hydroizolácie. Metóda nie je limitovaná teplotnými podmienkami. Treba však dbať na bezpečnosť povlakových krytín, aby nedošlo k ich porušeniu pri ich strate pružnosti z dôvodu zápornej teploty.

Test je možné vykonávať aj na strešných plášťoch nad nevykurovanými priestormi. Jedinou podmienkou je relatívne suchý povrch strešného plášťa a odstránenie prípadných krycích vrstiev z povrchu hydroizolácie.

Sledovaním postupného zvyšovania vlhkosti vo vrchnej vrstve tepelnej izolácie je pomerne efektívne lokalizovanie miesta zdroja zatekania, keďže vlhkosť sa zvyšuje smerom ku zdroju zatekania.

Obr. 4 Objavené poškodenie povlakovej krytiny na báze PVC-P

Obr. 5 Identifikácia netesnosti vo vzájomnom spoji

Obr. 6 Rozlepený vzájomný spoj

Táto užitočná metóda sa s veľkou úspešnosťou požíva od roku 2010 a bola použitá na cca 50 strešných plášťoch plochých striech a to ako na lokálny doplnkový prieskum vo fáze predprojektovej prípravy a stavebnotechnického prieskumu pri obhliadke tak aj pri odovzdávaní stavebného diela alebo pri samotnom probléme zatekania strechy.

Pri odovzdávaní a preberaní diela je táto metóda vhodná predovšetkým preto lebo nie je nutné priťažovanie konštrukcie vodou ako pri záplavovej skúške. Taktiež je vylúčené riziko značného navlhnutia tepelnej izolácie, podkladových vrstiev a interiéru k sa objaví prípadná netesnosť v povlakovej hydroizolácii.

Týmto spôsobom je možne zamedziť znehodnoteniu strešného súvrstvia ako je to pri použití záplavovej skúšky a preukázaní netesnosti. Na vykonanie merania nie je potrebné použiť značné množstvo vody ako pri záplavovej skúške. Je možne vystaviť strešný plášť prvému dažďu alebo umelému kropeniu povrchu ako simulácia dažďa a následne po vysušení len povrchu povlakovej hydroizolácie previesť samotne meranie. Zúčastnené osoby stavebného procesu sa tak na nás môžu obrátiť s požiadavkou na vykonanie impedančnej defektoskopie pri odovzdaní strešného plášťa alebo v prípade negatívneho výsledku záplavovej skúšky. Vtedy je mimoriadne užitočné odhaliť a ohraničiť plochu poškodenej navlhnutej tepelnej izolácie, jej prípadnú výmenu. Najdôležitejšie však je samozrejme odhalenie zdrojov zatekania.

Impedančnú defektoskopiu je možné používať na všetkých typoch povlakových strešných krytín okrem krytín s nosnou vložkou na báze hliníka. Všeobecne je možné použiť metódu na všetkých typoch jednoplášťových striech s minimálnou hrúbkou zateplenia 50 mm. V obmedzených prípadoch je možné použiť túto metódu aj pri vyhľadávaní zatekania na dvojplášťových strechách, na strešných plášťoch so zaťažovacou vrstvou z kameniva, skladbách plochých striech s opačným poradím vrstiev a vegetačných strechách.

Obr. 7 Možné využitie impedančnej defektoskopie pre niektoré skladby plochých striech

Záver

Impedančná defektoskopia je metóda, ktorá výrazným spôsobom napomáha v zvyšovaní spoľahlivosti plochých striech, odhaľovaní problémov spojených so zatekaním. Zmapovaním relatívneho vlhkostného stavu a vypracovaním vlhkostnej mapy sa urýchli proces vyhľadávania príčin zatekania. Taktiež sa odhalia skryté problémy pri preberaní strechy, ktorá môže na prvý pohľad vyzerať bez známok poškodenia. Problémom je že ak je v skladbe kvalitne vyhotovená parozábrana tak je výsledkom neustáleho zatekania vznikajúca vlhkosť, ktorá neustále degraduje vrstvu tepelnej izolácie, výrazne znižuje jej tepelotechnické vlastnosti a teda aj jej význam v strešnej skladbe. Investor si tak často ani neuvedomuje že jeho strecha stráca svoje technické vlastnosti a jeho energetické nároky sú zvýšené unikom energií cez nedostatočne zateplené strešný plášť.

k